budeme si mať čo povedať?.

30. srpna 2009 v 18:39 | Archibaldia |  Slobodu zhulenej chobotnici
zbožňujem tie chvíle, keď má niekto z nás ôsmich narodky alebo meniny, a babička s deduškom pociťujú potrebu nakotiť sa do nášho už aj tak dosť prepchatého štvorizbáku a dotrepú svojú úžasnú, inteligentnú, uvrešťanú, rozmaznanú a ráčkujúcu vnučku simonu. chvíle, keď si pripadám trápnejšie ako pred cudzími. chvíle, keď počúvam debilné poznámky mojej sesternice, ktorá si myslí, že moja štyridsaťpäť ročná matka je "starší človek", pretože nemá o desať(alebo deväť?) rokov menej, ako jej matka. chvíle, keď nemám čo povedať pred rodinou, ktorú prakticky nepoznám. chvíle, keď neviem, čo mám odpovedať na pätnástykrát položenú tú istú otázku. chvíle, keď neviem a nechcem počúvať, aké sú adrika(v silviinom podaní adhika) a simonečka úžasné, múdre, šikovné, a, samozrejme, babičkine a deduškove. chvíle, keď si nepripadám ako vnučka týchto dvoch ľudí. moja matka a jej sestra eva nikdy neboli považované za ich deti, pretože neboli chlapci, a celý život im to trepali pred oči. ja a moji súrodenci nie sme považovaní za ich vnúčatá, pretože nie sme martinove, a je nás veľa. to sa vie. z každého rohu počúvam, aké majú moje kamošky a známi dobré babky, dedkov. či to môžem povedať ja? iste, sú dobrí. ale ja to nemôžem povedať, ja pri nich netrávim prázdniny, ja proste nie som ich. zo zúfalstva som sa odkradla do prázdnej kuchyne a ľogla som si z tej becherovky, ktorá tam bola položená. aáno, podporila som tým alkoholizmus u mladistvých a ešte mladších, ale aspoň na chvíľu mi tá grcka rozšírila zreničky xD.
potom sa dokotili ocov brat edo, náš krstný otec, s tetou slávkou, jeho manželkou a synmi, teda našimi bratránkami. tých mám strašne rada. to je taká rodina, ktorú mám rada naozaj...
keď sme ja s mamou boli v kuchyni, spýtala sa ma otázku, ktorá ma zaskočila:" budeme si mať čo povedať my, keď budeš dospelá?". odvetila som, že áno. a nebudeme sa rozprávať len o tom, čo povedala matka, teda že som v knižnici o knihách pre dospelých vravela, že ich požičiavam pre matku, a prvá som ich samozrejme čítala ja.
nie. my budeme mať dobrý vzťah. budeme sa rozprávať normálne, a moje deti u nej budú cez víkendy. každý víkend xD. a samozrejme cez prázdniny...
dobré vzťahy máme asi len s polovičkou rodiny. v tom si človek uvedomí, že má šťastie, že mu tá polovička stále zostala, že ho berú takého, aký je, a, samozrejme, stále tu má priateľov a známych. a to je dôležitejšie než nejaká posratá chýbajúca polovička rodiny...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mooni* Mooni* | Web | 31. srpna 2009 v 10:16 | Reagovat

Zložité rodinné vzťahy. Ty máš trošku väčšiu rodinu ako mám ja a tým pádom ti ted aostala aspoň tá polovička, ale u nás je to inak. Môj ocko má sestru ktorá je sama a do smrti aj sama ostane (radšej to nekomentujem) a moja mamka má brata ktorý sa vidal za jendu vyjebanú štetku (ospravedlňujem sa) ktorá prahne popeniazoch asi tak ako upír po krvi (čítala si twilight ságu že ?) .. suka. A on sa nebaví z celou našou rodinou, čo je moja mamka ako jeho sestra a ani moji straký čiže jeho rodičia. Však čo prečo nebudeme počúvyať jendu kurvu ktorá presne toto chcela dosiahnuť. Potom mám starých rodičou z maminej strany a tí sú super a aj babku z ocovej (dedka som nepoznala) strany aj tú mám rada ale u nej trávime trošku menej lebo ona má byt a starký majú dom takže tam chodíme čatsejšie (to je Gelnica xD). Potom mám brata a nevlastnú sestru (môj ocko sa druhýkrát ženil, akože s mojou mamkou a moja nevlastná sestra ma nenávidí lebo na mňa žiarli (má 28 rokov ale správa sa na 18). Veľa sme jej pomohli kvôli ocovi lebo je to predsa jeho dcéra no vďaka sa nám nedostáva, no mojej mame ktorá jej pomohla viac ako oca z uhlu pohľadu. Mám aj krstnú s ktorou sa stretávame málo a keď príde na narodeniny .. tak to večšinou príde ale inak nič. Takže naše oslavy sú také že starý rodičia, babka, krstná a jej syn (dospelý)a to je všetko. Kde som nechala ocovu sestru .. ? tá sa večne utápa v depresiách doma a plače aký je svet nespravodlivý..

trošku som sa rozkecala, prepáč :D

odpusť aj nadmenré používanie nadávok ..

2 Archibaldia Archibaldia | 31. srpna 2009 v 11:27 | Reagovat

[1]: to je v pohode, moni. moj oco má dvoch bratov. edo je môj krstný a ľubo má lepšiu rodinu. takže sa zo slušnosti vidíme možno raz za rok, raz za dva roky. je mi to ľúto, ale je to tak.

3 ♥→||N!ku$[h]ka||←♥→ ♥→||N!ku$[h]ka||←♥→ | Web | 1. září 2009 v 9:58 | Reagovat

škoda... no newa :)

4 Marienka Marienka | Web | 4. září 2009 v 21:43 | Reagovat

Ja som mala super starých rodicov. ...uz zomreli. Mam len dedka ktory byva u nas, takze som stale s nim. Livia ma taku babku, co si vytipuje vnuca, ktore ma rada a to druhe neznasa(surodencov). Livia je neoblubena. Chapem ta. Hlavne co mi Livia hovori, to musi byt fakt hrozne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama